Sme národ ignorantov?

Na Slovensku máme mnoho nedostatkov. Či už v riadení krajiny, v hospodárení, no aj v našich povahách. A pritom stačí tak málo – nebyť ignorant a hľadať riešenia aj na zdanlivo malicherné veci.

Nad niektorými vecami sa človek začne zamýšľať, až keď sa ho začnú bytostne týkať. Dovtedy ich akosi podvedome prehliada.

Žiaľ, občas som taký aj ja. Naplno som si to začal uvedomovať až pri snahe zaparkovať na miestach vyhradených pre rodiny s deťmi, pokiaľ sme s nimi niekam išli. V prípade týchto miest nejde o pohodlie, ale skôr o bezpečnosť a snahu nepoškodiť cudzie auto. Kto má malé deti a snažil sa umiestniť do auta niekedy „vajíčko“ s malým bábätkom, vie o čom hovorím.

Okrem faktu, že značka nie je legislatívne akceptovaná, problém by vznikal aj keby bola, najmä z dôvodu, že okrem pohodlných ľudí parkujú na týchto miestach majitelia drahších vozidiel, aby nedošlo k ich poškodeniu.

Na FaceBook-u medzitým vznikla stránka „Ignorujem rodiny“ , ktorá zverejňuje fotky podobných previnilcov, čím započala diskusiu. Asi najpodstatnejším zistením bol fakt, že keby boli bežné parkovacie miesta väčšie a zodpovedali by štandardu rozmerov súčasných aút, bolo by podobných ignorantov hádam aj menej.

O to zaujímavejšie bolo zistenie, že najmä developeri v snahe ušetriť a zároveň splniť podmienky podľa zákona, idú s rozmermi „na doraz“ minimálnej normy platnej od roku 1987 (!!! 30-ročná norma!) , čím síce papierovo splnia počet parkovacích miest, no prakticky sa ich tam zmestí odhadom o 15 – 20% menej. Jednou z možností, ako zvrátiť tento stav je požiadať zodpovedné orgány o novelu tejto normy.

Je jasné, že to nebude ľahký protest, ale spojil som sa s adminmi a budeme sa usilovať to docieliť, nakoľko vieme, že to pomôže mnohým motoristom a v konečnom dôsledku i rodičom s deťmi.

 

Ďaľšou kategóriou je ekológia. Nielen tá, čo sa týka priemyslu a dopravy, no skôr tá, ktorej podobu určujeme samotní obyvatelia mesta, dediny, krajiny. Jednoducho povedané – odpadky. V dobe, keď máme smetné koše skoro na každom kroku, alebo vo vedľajšej miestnosti, akoby nám bolo zaťažko podržať dlhšie ten obal z keksíka, či vreckovu. Vyhodíme z okna bytu, auta, alebo priamo na ulici.

Tu nestačí sa len mlčky prizerať, treba edukovať mládež, tak ako to robili s nami v detstve, upozorniť hliadku mestskej polície, alebo keď nájdeme nejakú smietku, zdvihnúť a odhodiť do koša, ktorý je o 10 krokov ďalej. Aj preto sa mi páči FB stránka „Jedna smeť pre čistejší svet“. Členovia skupiny fotkami poodhaľujú, čo nájdu v chránených oblastiach, ale aj na sídliskach a vyhodia. Svojími príspevkami zároveň motivujú ostatných k akcii. Prejavujú, že im čisté prostredie, ktoré spoločne zdieľame, nie je ľahostajné.

 

Preto neignorujme veci, ktoré sa nás na prvý pohľad netýkajú. Tu žijeme a máme nárok na lepšie podmienky. Kým sa bude majorita prispôsobovať minorite, môže časom nastať zlom a zo slušných ľudí bude menšina.